Matulo sa na mňa pozrel a povedal: Napíšeš o zraze niečo ty! (netuším ako prišiel na to, že niečo také dokážem). Ale jednoznačne vedel, že jemu sa do toho nechce (pozn.píšuceho: už viem prečo to píšem ja). Naveľa súhlasil, že mi s tým teda trochu pomôže (výsledkom je však spolupráca „veľkej trojky“).
Na môj prvý Honda zraz som teda prišla Nissanom, aj to nie svojím, ale nejako začať treba. Po úvodných ceremóniách nasledovali bežné preventívne prehliadky, odhaľovanie tajomstiev spod kapoty, prehrabávanie sa v hadičkách a rúrkach, prezeranie interiéru.
Tešiť sme sa mohli z hojnej účasti skalopevných či nových Honďákov (zdravím týmto majiteľov doteraz nevidených HR-Včiek, Civica, Legenda a aj seba

), alebo z premiéry starého známeho motora (však, krkavčí tato 2Bera?) pod kapotou menej často vídaného Pajovho coupe.
Svojou prítomnosťou nás poctili aj chalani na (pre políciu netypickom) červenom VW. Týpci asi došli priamo z paintbalu, lebo behať po meste v maskáčoch, vyzbrojení detskými gumenými pištoľkami by mohli iba vygumované zelené hlavy. Kvôli vozidlu sme boli nútení ich pre „nejaponskosť“ zo zrazu bohužiaľ vylúčiť (teda uvediem to na správnu mieru, Kanálka im vysvetlila, kde je ich ihrisko a s kým sa môžu hrať).
Keď už sme pri Kanálke, tá asi vopred vedela, aká návšteva k nám dorazí. Zaparkovala si to totiž v úctivej vzdialenosti od ostatných. Iba že by... sa bála o lak svojej čiernej fešandy. Muhuahahe.
A tiež netreba zabudnúť na fešáka s Legendom, ktorý zaparkoval medzi hŕbou nepoužiteľného kovového šrotu. Veríme, že tým nechcel niečo naznačiť.
Odkaz od nášho big bossa: DadAN, ty sa toľko nesmej a nebuď drzý s podznačkami, mal si prísť na Honde a nie na City. To totiž nie je Honda. Nabudúce budeš parkovať oproti na parkovisku. Dúfam, že ti tie podznačky Mishenko namontoval, keď už to ty nezvládaš a Matulovi sa nechcelo.
Po tom, ako si všetci povedali svoje auto-moto bla-bla-bla Matulo zavelil odchod a začali sme sa presúvať na druhé miesto – tzv. Kocku pri Čunove, s medzipristátím pri Petržalskom Carrefoure. Kolónu mal viesť Motre, ale zo strachu pred represiou našich orgánov sa tejto pocty vzdal a veselo si to po meste šinul prvou kozmickou.
Cesta na zberné parkovisko bola absolútne dezorganizovaná. S Majom sme si nechtiac spravili výlet do kukurice, zapáliť sviečku Matulovej kiwine na Ground Zero. 2Berovi sa tiež vrelo odporúča prečítať si príručku „Sedlák v meste“(tým nik nechcel naznačiť, že zablúdil).
Na ceste do Čunova už boli všetci členovia kolóny úplne disciplinovaní (až na toho so strieborným Z). To sa z vedenia kolóny Motre už nevyvliekol. Poslušne ho nasledovalo tak 15-20 našich miláčikov značky Honda, medzi ktorých sa votrela jedna fialová Felícia, ktorá si asi splietla svoj rodokmeň a chcela úkázať, že aj ona je tak trochu japonec. V pohľadoch okoloidúcich obyvateľov Rusoviec sme čítali prekvapenie (alebo to bolo zdesenie?), keď po prvý krát v živote videli pomaly idúcu Hondu (a keby len jednu).
Po príjazde na miesto konania budúcich zrazov, pretekov a uvidíme čoho všetkého ešte, bolo na každom vidieť, ako sa už vidí lietať na tom svojom H-čku (vo výnimočných prípadoch Nissane) pomedzi kužele. Na novom mieste sme sa hneď cítili ako doma aj vďaka vrúcnemu privítaniu domácich, ktorí na rozdiel od chleba a soli zrejme vítajú navštevy „náhodne“ lietajúcimi brokmi. Zodpovednosť za našu (ne)bezpečnosť a správny priebeh podujatia ochotne prevzali Majo a Pa1ec.
Niektorí (Majo, Peťo – iste by dodal aj 009, Matulo a ženský rod nenechala zahanbiť, aj keď v roli spolujazdkyne, odvážna Dolly) to nevydržali a predviedli pár driftov na už spomínanom klubovom driftcare (pre neznalých: bossov Nissan 350Z). Majo sa ešte na začiatku chválil, že mu nové zimné gumy vydržia celú sezónu, ale po zraze mal isto plné ruky práce s objednávaním novej sady a vystavovaním faktúr pre drifterov.
Pocity a dojmy? Z môjho pohľadu a vyslovených emócii ostatných vydarená akcia s podtónom perspektívnej budúcnosti. Hojná účasť, nové tváre, vízie a sny, nezabudnuteľné žiariace očká Peťa po vystúpení zo Zetka, Majove kolotočiarske problémy a nakoniec ako by niekto povedal super H- pozitívni ľudia...
Na záver už len ostáva povedať: Do skorého zrazenia...
Za Kocka Racing Team, Denka (za výdatnej pomoci Maja a Matula).
P.S.
Miesto, čas, osoby sú vymyslené. Prípadná podobnosť s realitou je čisto náhodná.